Ryžové polia - Bali Lush

Zo sprievodného textu majiteľov Bali Lush:

Bali Lush je perfektná cesta, ak chcete objavovať skutočné Bali, ale užívať si aj komfort. Bali Lush sa nachádza v horách, obklopené džungľou a ryžovými poliami, neďaleko tradičnej farmárskej (turistami neobjavenej) obce Manikyang, v predhorí Mont Batukaru, v provincii Tabanan, nazývanej aj "Ryžová miska Bali". 

Nenájdete tu reštaurácie, obchodíky ani hotely, len dokonale autentický život bálijskej hinduistickej farmárskej obce. Päť domčekov Bali Lush je rozhádzaných na takmer hektárovom permakultúrnom záhradnom pozemku s tropickým ovocím. 

Toto miesto ponúka okrem prechádzok, neskutočnej atmosféry, zvukov, vyhliadky, vychádzok a lenošenia v bazéne aj rôzne doplnkové aktivity, ako výlet na motorkách, návšteva tradičného trhu, sprevádzané pol- a celodňové túry, spoločná príprava slávneho bálijského bylinkového toniku. Nájdete ich tu:

https://www.balilush.com/activities-on-offer 

Naša skúsenosť?

Bali Lush bola minule najdrahšou položkou v našom rozpočte, no napriek tomu sa sem vraciame, aby sme vám ponúkli jeho neobyčajnú pôvab.  

Lush znamená svieži, šťavnatý, bujný - a taká je aj naša spomienka na toto miesto, divoké aj jemné zároveň, osviežujúce i upokojujúce. Vždy sa snažíme, nakoľko sa dá, bývať spolu s miestnymi, alebo majiteľmi zariadenia. Bali Lush vlastní a vedie manželský pár z Austrálie, v spolupráci s miestnymi ľuďmi. Domčeky, ktoré našli a rozmontovali na Jáve, priviezli a zostavili na prudkej stráni, odkiaľ je výhľad na úchvatné okolie.

Ceny sú vyššie, čo sa týka ubytovania, ale aj stravy (ktorá sa nedá inde obstarať). Striedme raňajky máme v cene ubytovania (a našej výpravy). Obedy a večere, ako aj nápoje si kupuje a dohaduje každý sám, tak isto aj doplnkové aktivity.  

Rozhodne vám budeme odporúčať výlet na motorkách. Nebojte, zvládnete to a budete radi. Prebiehalo to takto: jedno popoludnie sa pred hlavnou budovou objavilo 12 usmiatych bálijcov na mopedoch. Každý vzal jednu osobu na sedadlo za sebou, obdaroval ju svojou prilbou a išlo sa. Najprv sme na rozbitých úzkych horských asfaltkách pišťali a jačali, ale skoro sme zistili, že to nie je potrebné - a napokon som sa jednou rukou držala a druhou frajersky nakrúcala na mobil. Naši šoféri sú skúsení jazdci, obratne a bezpečne zvládajúci terén aj jazdu so spolujazdcom. Poznajú miestne krásy a dopriali nám unikátne výhľady, hojdačku nad poliami (dalo by sa povedať, nad priepasťou), vodopád aj malé vychádzky v úchvatnej prírode. Bol to jeden z našich najkrajších zážitkov na Bali. 

Ďalšou krásnou možnosťou je obdarovať miestnu školu školskými potrebami a pomôckami. Ak chcete, pribaľte si nejaké do kufra. Deti nám za to prišli zatancovať a trošku nás to aj učili, ťažko skrývajúc smiech nad našou nemotornosťou. Maminky - tak ako všade na svete starostlivé - svoje dievčatká nádherne obliekli, načesali a vyzdobili a ony nám predviedli náročný tanec, ktorý sa učili niekoľko rokov. Bol to dar, skvelá príležitosť oceniť, uctiť si kultúru tak odlišnú ako je tá naša, ale aj to, čo nás spája - potrebu rodiny, spoločenstva, ukotvenia v rituáloch a zvyklostiach. 

Výroba toniku bola tiež zaujímavá. Pod vedením a dohľadom pani kuchárky sme čistili kurkumu, zázvor a iné suroviny, ktoré sme nepoznali, ale boli sme z toho tri dni poriadne špinaví. Potom sme to podľa určeného postupu varili a naliali do fliaš. Nechutí to vôbec dobre, ale bálijci vyzerajú zdravo. Predáva sa to tam kde-kade, aj na uliciach a veríme, že je to účinné. Treba ho vypiť najbližšie dni. Skúsila som trochu z neho zachovať "na doma", ale pokazil sa. 

Štvrtým nezabudnuteľným zážitkom v Bali Lush bolo kúpanie vo vodopáde. Sprievodca nás odviezol ešte vyššie do hôr (Cestou sme sa zastavili v obci a šofér prehodil reč s krásnou staršou dámou. Až keď sme odchádzali, všimla som si: pani bola odetá podľa tradičného bálijského spôsobu, ženy tu ešte pred 50 rokmi všetky chodili v sukni a hore bez. No tá štíhla jemná pani takto (ne)odetá vyzerala veľmi prirodzene, pekne.) a odviedol dolu kopcom, pomedzi stromy a kry až k neuveriteľnej kráse: jazeru s vodopádom. Boli sme tam samy a plávali sme v tej vode úplne bez, slobodne, lebo to bola výprava "Aha Bali pre ženy". Snažili sme sa doplávať čím bližšie k padajúcej vode, ale tá nám svojim hukotom zatvárala uši a prudkým vírom vody a vzduchu vyrážala dych. Voda bola čistá a celý ten zážitok bol akosi očistný. Cestou nazad, kým sme čakali na šoféra, sa strhla krátka tropická búrka. Postavili sme sa pod palmu, z jej najdlhšieho listu stekal prúd teplej vody, a nechali sme sa masírovať. 

Trochu sme sa aj nasmiali, lebo pred odchodom sme sa domáceho pýtali, či sa môžeme okúpať nahé a čo zatiaľ spraviť so sprievodcom. Austrálčan nám poradil: "Povedzte mu "go away" a on pôjde preč, alebo mu nehovorte nič, a on uvidí, čo ešte nevidel."

Neskutočnú krásu miesta mne narušili odpadky. Vyštverala som sa hore na skaly, lebo som chcela pobudnúť pod menšími bočnými vodopádikmi, nechať si ich vodu dopadať na hlavu. A tam hore, na jednej plošine, hromada plastových nádob a tretrapakov. Ako sa tam vôbec dostali? Najprv som ich začala zbierať, ale bolo ich priveľa. Píšem to sem preto, aby ste sa na to pripravili, Indonézia má s plastami veľký problém, na súši i v mori. Posledné roky usilovne pracujú na jeho zvládaní odborníci i dobrovoľníci miestni, aj príduvší. Niekto z nich nám to vysvetľoval takto: stáročia Bálijci balili všetko do palmových listov, mali ich ako taniere, krabičky, vrecká i poháre. Takýto obal stačilo vyhodiť za hlavu či za dom - tam sa stal potravou pre zvieratá a rastliny. Nejaký čas trvalo, kým sa naučili, že tetrapak sa do kolobehu tak ľahko nevráti. Treba si preto pripraviť oko láskavé; zvedavé, ale neposudzujúce.

Výlet na miestne trhovisko a lekciu varenia sme vtedy nevyskúšali, zdali sa nám cenovo neprimerané, aj čas bol obmedzený. Ale ktovie, možno sa oplatí nechať sa zlákať.

A ešte na jednu vec sa potrebujeme pripraviť: väčšina domčekov obsahuje jednu izbu a tá má štyri postele. (Ostatné naše destinácie budú s izbami po dvoch.) V izbe sa budeme zdržiavať minimálne, vlastne iba na noc - veď vonku bude čo obdivovať. Domčeky sú prekrásne a máme tam wifi, sprchu s presahom do prírody (už ste sedeli na toalete s výhľadom na oblohu a prírodu naokolo?), kávičkovanie na terase ... ale tie tri dni sa, kvôli menšiemu súkromiu, nastavme tak trochu na pioniersky tábor. 

Nie, nebudú poschodové postele! Teda, sú tam, ale nevyužijeme ich. Poriadok sa hodnotiť nebude. Ale zato rozcvička bude! A nie hocijaká, jogová! Jožkova veľkorysá ponuka precvičovať jogu (a Deniskina ochota dať si s nami crossfit, ak sa odvážime) sú prísľubom, že popri meditáciách, prírode a rozhovoroch pookreje nielen naša duša, ale aj telo.

Bali LUSH! Teš sa na nás!