O nás

Spájame svoje mnohoročné vedomosti a skúsenosti a od roku 2014 tvoríme čas a priestor s cieľom objavovať svoje AHA a približovať sa stále viac k vedomému, prítomnému spôsobu života.

Čo pre nás znamená vedomý a prítomný spôsob života?

Tibko

Uvedomujem si v danom okamihu ako sa cítim, že vnímam svoje telo, fyzické pocity a emócie a zároveň si uvedomujem aj prebiehajúce myšlienky v interakcii s okolím a so sebou. Uvedomujem si, že vynárajúce sa myšlienky sú vlastne len predstavy - o sebe, o druhých, o rôznych situáciách. Bdelá prítomnosť je podľa mňa to všetko. 

Keď som vedome prítomný a ukotvený v tele, tak sa pozornosť, dovtedy rozptýlená v automatickom premýšľaní, prirodzene koncentruje v prítomnom okamihu a ja si zrazu uvedomím, že je v poriadku vnímať aj pocity a emócie, ktoré som dovtedy považoval za negatívne.

Martinka

Byť si vedomá toho, čo sa teraz vo mne aktuálne odohráva, čo si myslím, čo cítim aké predstavy a očakávania som si urobila. Vnímanie, že ja nie som to, čo sa odohráva v mojej mysli alebo to, čo hovoria o mne ostatní. Doslova nahliadanie na všetko, čo vnímam, že sa odohráva vo mne a v okolitom svete z pozície "nezaujatého" pozorovateľa. To, ako v aktuálnej chvíli jednám aj tak neviem ovplyvniť. Takmer každá myseľ je naučená venovať pozornosť myšlienkam, ktoré sa v nej objavujú, alebo pocitom ktoré sa v nás prebúdzajú ako reakcia na vonkajšie (ale i vnútorné) dianie. Práve preto som sa začala venovať bdelej pozornosti, aby som nebola "iba" vláčená tým čo mi preblisne v mysli a mohla to pozorovať a postupne sa od nutnosti nasledovať všetky myšlienky a pocity oslobodiť.

Začať to vnímať s väčším odstupom mi dáva priestor uvidieť všetky svoje zvyky, aj také, ktoré by som inokedy kvôli pocitu zahanbenia alebo strachu z odmietnutia od ostatných vidieť odmietala. To znamená väčšiu slobodu a pochopenie voči tomu, čo sa deje a postupný nárast odstupu a "možnosti" voľby, či budem konať a premýšľať ako som si zvykla, alebo zbadám že ide o naučený "program" a postupne ho opustím. Toto však už prichádza samo ako moja pozornosť silnie.

Vierka

Pre mňa vedomý a prítomný spôsob života znamená, že vnímam čo sa deje práve teraz. Vnímam, ako sa teraz cítim, ako teraz reagujem na veci, ktoré sa dejú okolo mňa, ako reagujem na ľudí, ktorí sa so mnou rozprávajú, ktorí so mnou nesúhlasia, ako reagujem na veci, ktoré nie sú podľa mojich predstáv. Toto všetko si uvedomujem. Napríklad rozdiel medzi nevedomým a vedomým rozhovorom je, keď zaznie niečo, čo sa mi zdá, že je proti mne, alebo dokonca sa mi zdá, že druhý na mňa útočí, mám potrebu mu skočiť do reči, prípadne rozvíjať v hlave myšlienky na to, čo odpoviem, ako sa budem brániť. Nie som schopná druhého ďalej počúvať. 

Keď si uvedomím, že sa tento mechanizmus (ktorý je automaticky) deje, táto potreba odoznie. Zrazu počujem informácie v inom kontexte ako pôvodne, počujem to, čo druhý hovorí o sebe a necítim sa tým napádaná. Nereagujem hnevom, urazením, stiahnutím. Vnímam, že druhý na mňa neútočí, iba vyjadruje to, čo cíti on v tejto chvíli. Vedomý nemusí byť iba rozhovor, vedomá môže byť akákoľvek situácia.


Prečo si myslím, že je to pre mňa dobré?

Tibko

Cítim, že som oveľa viac v súlade so sebou. V aktuálnom momente nepotrebujem na sebe niečo zmeniť, dovolím si cítiť to, čo tu naozaj je. Vždy, keď si to uvedomím, znižuje sa miera odporu a zároveň sa znižuje miera utrpenia v živote. Kedysi som sa cítil veľmi neistý, nevedel som, čo je pravdivé a akákoľvek informácia od ľudí so mnou zmietala a nevedel som, čo s tým. Viac som dôveroval tomu, čo kto povedal, ako sebe. A keďže tie informácie boli často rozporuplné, na chvíľu som sa priklonil na jednu, potom na druhú stranu... Cítil som chaos a neistotu. 

Uvedomovaním si prítomného okamihu a prinavracaním láskavej pozornosti k sebe, sa prirodzene vynára vnútorná dôvera, sila, ukotvenie a zrazu vnímam, že nie je až tak dôležité, čo hovorí vonkajší svet, ale to, čo aktuálne cítim a uvedomujem si.

Martinka

Prichádza rozpoznávanie rozdielu medzi príbehmi v mojej mysli, ktoré mi často spôsobujú utrpenie a tým, čo sa naozaj deje tu a teraz. To mi pomáha venovať pozornosť prítomnému okamihu a znižovať mieru tohto utrpenia. Život sa stáva jednoduchším. Tým, že som poznala, že nás všetkých do veľkej miery ovládajú podvedomé nastavenia, začínam vnímať život aj ľudí takých akí sú. To prináša uvoľnenie aj v zložitejších životných situáciách (prichádza uvoľnenie aj napriek prebiehajúcim emóciám). 

Postupne sa stráca pocit oddelenosti a narastá pochopenie a súnáležitosť s ostatnými. Stále častejšie sa objavuje naplňujúca blízkosť vo vzťahoch. Život sa stáva oveľa pestrejší a uspokojivejší. Žiadna chvíľa nie je rovnaká a všetko akoby na seba prirodzene nadvezovalo...

Vierka

Byť v niečom vedome mi vždy prináša menej bolesti, menej negatívnych emócií, menej odporu voči tomu, čo sa práve deje. Rozdiel medzi minulosťou a súčasnosťou je v tom, že väčšiu časť svojho života som sa snažila mať život pod kontrolou. Znamenalo to, že som sa snažila ovplyvniť to, čo sa mi v živote deje. Keď sa mi darilo, zdalo sa mi, že to funguje, keď sa mi nedarilo, hľadala som iné metódy. 

Žitím prítomnosti som získala náhľad na to, že život vždy bude prinášať udalosti, ktoré sú mi príjemné, aj udalosti, ktoré sú mi nepríjemné. Tento tok života nemôžem ovplyvniť, avšak bytím v prítomnosti nemusím zažívať ani v týchto situáciách bolesť a utrpenie. Všímam si, že tento náhľad prichádza sám, tým, že som v bežnom dni stále viac a viac vedomá (v prítomnom okamihu).

kontakty na lektorov - terapeutov nájdete tu