Predstavte si, čakal nás. To bolo radosti. Pricestovali sme v noci, našou prvou zastávkou bol AMED, vzdialený od medzinárodného letiska v Denpasare na Bali 60 km. Cesta bola dlhá a kľukatá, nie je to diaľnica, ako sme zvyknutí z Európy, ale už v aute sme sa za tie dve hodiny dozvedeli rôzne zaujímavosti o Bali a nádej, že sme si predsa len vybrali dobre, začala prudko stúpať.
Na druhý deň ráno, presne podľa našej dohody, prišiel do nášho ubytovacieho zariadenia. Pri raňajkách nám rozprával, čo by nám odporučil navštíviť, dohodli sme sa na cenách a vydali na cestu.
Bol to nevšedný zážitok, rozprával dobre česky, všetko sme mu rozumeli. Bol veľmi ústretový, napokon takými sú všetci Bálijčania. Bol zábavný, sršala z neho radosť zo života. Vozil nás v pohodlnom, klimatizovanom aute a celou cestou rozprával o živote na Bali. Vďaka Marcelovi sme navštevovali miesta, ktoré vôbec neboli v našom itinerári a naopak, mnoho z tých, ktoré tam boli, sme vôbec nenavštívili. Každým dňom sme vnikali do života Bálijčanov viac a viac. Marcel sa riadi tým, že v obchode vždy musia byť spokojné obidve strany. Tá naša bola uspokojná na 100 %.
Raz sme ho nahovorili na chrám, ktorý sme mali v itinerári my, ale on nám ho neponúkal. Vravel, že na Bali sú aj krajšie miesta ako sú v sprievodcoch a nie je tam toľko ľudí. Ale skúsenosť je skúsenosť. A tak sme išli a jeden krát stačilo. Veľké parkovisko plné autobusov, ľudí ako maku a keď sme si išli pochutnať na obede, na aké sme boli na Bali zvyknutí, nebol to taký istý obed. Vyzeral síce rovnako, jeho cena bola dvojnásobná, a od lahodnej chuti predchádzajúcich jedál mal veľmi, veľmi ďaleko. A chrám, naozaj, videli sme už aj krajší.
Jedlá na Bali sú úžasné, chutné, zdravé a lacné. Našimi zásobami z domu sme postupne kŕmili mačky. Brať na Bali jedlo je ako nosiť drevo do lesa. Boli sme v lacných reštauráciách, kde bolo hlavné jedlo za 1,5 €, ale aj v luxusných, kde súčasťou ceny boli aj lehátka a slnečníky, pri jedle bol nádherný výhľad na more a hlavné jedlo stálo 5 €. Teraz sú už ceny na Bali vyššie. Ak nepočítame luxusné rezorty na západe ostrova, kde sú ceny ako v akomkoľvek inom luxusnom rezorte na svete (pre nás neodstupné), dnes sa na Bali najete za 4 - 10 €. Ale za túto cenu sme si vychutnali úroveň, ktorú nám doma ceny nedovolia. A Marcel nám umožnil zažiť aj jedlo v jeho rodine. Pozval nás na večeru do jeho domčeka, ktorému vtipne hovorí krabička. Sú to naozaj iba 4 steny a trstinová strecha. A pred domčekom niečo ako u nás altánok, z dreva, s vyvýšeným pódiom na sedenie, kde Bálijčania jedia a oddychujú, ale často aj spia. Domček - krabička je iba na spanie. Aj kuchyňa sa často nachádza pod prístreškom pri jednej zo stien krabičky - múdre riešenie, na rovníku by sa pri varení v dome asi uvarili aj sami. Bálijčania jedia rukami a mliaskajú. V rezortoch a reštauráciách samozrejme nájdete príbor, prispôsobili sa turistom, ale doma u Marcela sme zažili to, čo je skutočné Bali. Nedá sa porozprávať, dá sa iba zažiť.
Tak ako sa míňali dni nášho pobytu, tak narastala naša dôvera k nášmu sprievodcovi. A keď sme jeden krát spolu iba tak sedeli v našom ubytovacom zariadení spolu s Marcelom, časť dovolenky s ubytovaním v Amede sa chýlila ku koncu a rozprávali sa o tom, čo by sme ešte chceli vidieť, prerobil celý náš itinerár. "Na tom mieste Vám bude stačiť pobyt na 2 dni a tam si dajte zasa dlhší, ako máte naplánovaný", hovoril. "A toto miesto si určite pridajte", pokračoval. Urobili sme tak, ako poradil a vždy na mieste sme to ocenili a pochopili, prečo.