I LOVE BALI VI

19.01.2017

Ako sa povie po Bálijsky ďakujem? Čo je to cak cak cak? Ako tam neurobiť trapas? Trocha z dejín, súčasnosti a kultúry Bali. Krátky Bálijský slovník. 

Zvyky

  • Indonézia má ako štátne náboženstvo Islam a Bali ako jediný ostrov Indonézia vyznáva Hinduizmus. Ich náboženstvo je všade prítomné - v ochranných sochách pred domami, malých svätyniach i vo zvyku niekoľko krát denne umiestniť na viaceré miesta domu maličké košičky s kvietkami a vonnou tyčinkou. Je to veľmi pekný rituál, ktorý aj nás pozýva k zastaveniu a krátkej meditácii.
  • Skvelá civilizačná vymoženosť, rozšírená po väčšej časti Ázie: "prdelkové" spršky na toalete. Nájdete tam väčšinou aj "náš" toalitený papier, ale po dvoch týždňoch ich používania si budete doma chcieť namontovať také isté (my sme to už urobili) a nebudete chápať, prečo u nás nie sú tiež všade. 
  • Na trhovisku sa zásadne zjednáva. Nasaďte cenu pod polovicou prvej sumy a pravdepodobne sa dostanete mierne nad polovicu. Ak sa vám suma nepáči, pokojne odíďte. Nikdy nekúpte prvú vec, ktorú uvidíte, a nikdy nie za oznámenú cenu. Ak sa dostanete do zmätku, či máte ešte jednať, položte si otázku: chcem to za túto sumu? Ak áno, vezmite si to a viac to neriešte - skrátka sa riaďte podľa seba. Existujú tam aj obchody s pevnými cenami (také malé supermarkety), ale v mnohých obchodoch s odevami sa tiež dá jednať - treba sa spýtať, nie je to neslušné.
  • Ak sa vám bude zdať, že mená na Bali sa často opakujú, máte pravdu. Bálijci sa volajú takto: Prvý syn, druhý syn, tretí syn, prvá dcéra, druhá dcéra, tretia dcéra, atď. Tak sa vám aj predstavia, no mnohí povedia aj svoje prezývky. 
  • Jedným z národných pokladov Indonézie je tanec Kecak. Je to pôvodne bojový tanec/spev mužov, pri ktorom pokrikujú "cak cak cak" vo veľmi rýchlom tempe s neuveriteľnou presnosťou. Muži tým preukazujú súlad, disciplínu, spoluprácu a vzájomné naladenie. https://www.youtube.com/watch?v=E55dQXdiIms

Ako sa vyhnúť faux-pas:

Bálijci sú veľmi tolerantní, ale možno aj tak budete chcieť poznať niekoľko maličkostí, ktorým sa budete chcieť vyhnúť, aby ste sa ich nevedomky nedotkli:

  • Nikdy sa nedotýkajte Bálijcov na hlave. Považujú ju za symbol duše a posvätné miesto. 
  • Keď im niečo podávate, tak pravou rukou. Ľavá ruka sa používa k hygiene na toalete a je považovaná za nečistú.
  • Keď vstupujeme do chrámu, alebo do niečieho domu, treba sa vyzuť.
  • Pri vstupe do chrámu potrebujete sarong - veľkú šatku, ktorá zakryje kolená. Odporúča sa ešte ju previazať šerpou. Oboje sa dá na mieste požičať, alebo kúpiť a je to pekné.
  • Pri rozhovore nedávajte ruky vbok, znamená to útok, hnev.
  • Vďačnou témou na rozhovor s Bálijcami je rodina. Radi sa pýtajú na to, odkiaľ ste, a poteší ich, keď vás bude zaujímať ich rodina. Otázky na pôvod a príbuzenstvo nepatria k intímnym, naopak, je zdvorilé vypytovať sa na túto tému. 
  • Nesporte sa s nimi o politike a náboženstve a buďte v tomto zdvorilí (ako sme sami overili, nepatrí sa ani žartovať o politikoch na volebných bilboardoch - čo je u nás zvykom). Bálijci vám však radi porozprávajú o svojej viere, ak ju beriete s úctou a nie ako turistickú atrakciu. A počúvať, ako sa ich náboženstvo uplatňuje nielen v ich každodenných zvykoch, ale v hodnotách a etike, je nielen zaujímavé, ale aj poučné. Na Bali napríklad donedávna takmer neexistovalo kradnutie, a aj teraz je vzácne. Lebo kto bude v tomto živote zlý, narodí sa v ďalšom ako túlavý pes. Mať dobrú karmu, mať na strane bohov, ktorí ich budú viesť a chrániť v tomto živote i v tých ďalších, je totiž nad všetky hodnoty. 
  • Ak mávate na taxík, nedvíhajte ruku, len ukážte na miesto pred vami.
  • Na Bali existuje akoby len jeden druh psa a mnohí sú túlaví. Bálijci si zvieratá nijako zvlášť nepovažujú, nechovajú ich pre radosť. Pripodobniť niekoho k zvieraťu, alebo vydávať zvieracie zvuky, je veľká urážka.
  • Detičky sú na Bali, ako ostatne všade, prekrásne. Je tu zvykom, že do jedného roka sa dieťa nesmie dotknúť zeme, preto ide v rodine z ruky do ruky. Vraj je to práve preto, že keby sa batolilo po zemi, pripomínalo by zviera, a to je tu neprípustné. 
  • Celkovo sa na Bali nezvykne (okrem výnimiek) hádzať kritické či ironické poznámky na (správanie) druhého človeka, u nás tak obvyklé, napr. na niečí štýl šoférovania, alebo vkus. 
  • Tak isto je neúctivé obzerať si či fotografovať citlivé situácie - neporiadok, chorých ľudí, znaky chudoby. Odporúčame vám nerobiť to. V žiadnom prípade nedávajte takéto fotografie na sociálne siete - môžu byť indonézskou vládou považované za ohováranie krajiny, ktoré sa trestá (nevieme, ako).
  • Predsa len počítajte s tým, že niekedy bude niečo meškať - jednoducho sa uvoľnite a počkajte, nejako to dopadne - nejako dobre to dopadne. Vyčítať meškajúcemu je prejav západnej uponáhľanosti, nedostatku zmyslu pre plynutie života - ktorý sa síce učia chápať, ale na Bali sa ľudia neponáhľajú, žijú v rytme s tokom udalostí. 
  • Hoci ešte pred 50-timi rokmi tu ženy tradične chodili "hore bez", dnes sa odporúča kúpanie s oboma dielmi plaviek. O to viac, ak by ste si urobili výlet na susedné ostrovy, ktoré už sú muslimské.
  • Na záver, ako sme už písali v inom článku: názor na to, čo je poriadok, chudoba, pohodlie, vkus - sú v mnohých kútoch sveta iné ako tie naše, na to sa treba pripraviť. Bálijské pôvodné domčeky sú maličké (náš hostiteľ v Amede im hovorí "krabička"), väčšina života rodiny sa odohráva vonku. V tropických horúčavách je praktické mať kuchyňu z vonkajšej strany domu a kvôli vlhku oblečenie voľne zavesené pod strechou, v tom teple je ok nechať dieťa spať na deke na dlažbe - nebude mu tam zima, tak, ako by bolo u nás. Spať vonku v prístrešku je príjemné, budete si to môcť v Amede vyskúšať, ak budete chcieť. Samozrejme, životná úroveň väčšiny obyvateľov Bali je, čo sa týka materiálneho vybavenia, nižšia, ako tá naša, o to viac si môžeme vážiť ich prístup k životu a k ľuďom okolo.

Celkove sa nemáte čoho báť, oni sú vľúdni a keď sa budete usmievať a budete úctiví, všetko ostatné sa zvládne. 

Ako sa povie ďakujem a kto je Bule

Čoraz viac ľudí na Bali hovorí aspoň základnou angličtinou. Úradným jazykom na Bali je Indonézština, ale bežne sa tu hovorí Bálijsky. To je dobré uvedomiť si najmä pri výlete na okolité ostrovy. Keď som na Gili poďakovala "Matur Suksma", pozerali na mňa divne. Na ostrove Gili sa už hovorí Indonézsky a moje prácne nadobudnuté frázy z Bálijčiny tam boli ako keby mi niekto v Bratislave obradne povedal "Čokolom".

Čo sme naozaj potrebovali:

  • Dobré ráno Om Swasti Astu 
  • Ďakujem! Matur suksma
  • On santi santi santi om: Dovidenia
  • Suksma mavali: prosím 
  • Pozor! Hati Hati
  • a Bálijské heslo: "Nič nie je problém na Bali": Sing ken ken.
  • Reštaurácia/jedáleň/kaviareň - Restoran/ warung
  • Losos: Mahi mahi
  • Žiaľ, nie: Tusing

Viac fráz nájdete nižšie v tomto článku. 

Naše stretnutie s milo odlišným spôsobom, akým Bálijci ukážu "Áno", bolo trochu znepokojujúce. Na Bali sme dorazili v noci a už na prvý pohľad bol van, ktorý nás čakal, pre 14 ľudí príliš malý. "Máte ešte jedno auto?" spýtala som sa šoféra. Ten pokýval (nie pokrútil) hlavou zľava doprava, ako keby bol nerozhodný ... nebolo mi všetko jedno. Keď však bolo prvé auto plné, dofrčalo druhé a všetci sme mali miesta dosť. Tak je to: "Áno" sa ukazuje tak, že nachýlite hlavu uchom k jednému plecu a potom k druhému. 

Marcel nám udelil svoju vlastnú lekciu bálijčiny: Ňu Ama Ňunga - húsenica žerie palmové listy. Zjavne je to niečo nesmierne vtipné a mám podozrenie, že je to na mierne šteklivú tému (hoci Bálijci skutočne nie sú dotieraví!). Skúste sa to naučiť, prekvapíme ho tým.

V Amede, kde nás bude vítať česky hovoriaci Bálijčan Marcel, budete potrebovať hlavne heslo ČUS PUS BAMBUS AUTOBUS, to je Marcelovo obľúbené. Znamená to takmer všetko, od "Nuž", cez "Cítim sa dobre", po "Poďte, ideme!" Keď povie "Sranda Prcanda", neurazme sa, on úprimne verí, že to znamená "veľká zábava a pohoda". 

Bálijci sú veľmi priateľskí a vľúdni ľudia. Nielen preto, že turizmus a stavebný boom (tiež spôsobený turizmom) je ich hlavný zdroj príjmu. Oni takí boli už pred turistami, práve preto sa tam, na rozdiel o mnohých iných podobne krásnych miest, ľudia hrnú z celého sveta. 

Gumený čas

Kapitán lode, ktoru sme sa plavili z ostrova Gili, dostal správu, že dvaja ľudia zmeškali loď. Tak sme sa po nich vrátili. Náš príchod sa tak zdržal o pol hodiny. Náš objednaný autobus tam samozrejme čakal a keď sme sa chceli ospravedlňovať, dali jasne najavo, že niet dôvodu. 

Skutočne v každom ohľade sa snažia byť nápomocní a prispôsobiť sa hosťom. Preto sa dokonca i táto stránka Sing ken ken, ktorá spôsobovala "gumený čas" - meškanie, vytráca. Usilujú sa byť dochvíľni a presní - možno o pár rokov sa už loď pre oneskorencov nevráti. Náš šofér, ktorý nás viezol autom do hôr na výlet k vodopádu, nám však povedal, že je to pre nich nezvyk a veľký stres. A možno je to aj škoda, možno my sme sa mali naučiť od nich schopnosť prijímať beh života v jeho vlastnom tempe  Bálijci však smerujú k tomu nášmu životnému štýlu. Je to pre nás pohodlné, ale nie jednoznačne dobré. Aj ceny služieb a reštaurácií za posledné roky o niečo stúpli, môžete však už počítať s pomerne vysokou úrovňou.

Len tie ozajstné starosti

Jeden z výletov, ktoré sme na Bali podnikli, bol aj k "domčeku v strome". Nevedela som si predstaviť, čo to bude. No ako si predstavíte strom s výškou ôsmich poschodí, okolo ktorého sa vinie schodisko až do jeho koruny, kde je malá rozhľadňa? 

K tomu stromu sa dostanete po visutom moste. Ak ste po takom ešte nekráčali, potom vedzte, že akokoľvek je to bezpečné, na prvý raz ťažko uveríte. Celé sa to hojdá nielen sprava-doľava, ale aj spredu dozadu. Marcel stál pri vstupe na tento most a po jednom nás naň púšťal. Zakaždým, keď jeden z nás prešiel na druhú stranu, potiahnutím špagáta zazvonil na veľký zvonec a vpustil na most ďalšieho. "Vyzeráme smiešne, čo?" opáčila som, kým na mňa prišiel rad. Marcel mi odpovedal nepriamo a zdá sa mi, že tým vystihol Bálijskú, alebo aspoň svoju životnú filozofiu:

"Zvonec zvoní, aby si sa šťastne dostala na druhú stranu. A jeho zvuk ti má pripomínať, že je dôležité odlišovať skutočné problémy od tých zdanlivých. Vyberať si, čoho sa budeš báť. Vy Európania by ste sa v tom rozlišovaní mohli zlepšovať."

"Prezumpcia neviny" v bežnom živote

Vierka spomína, ako sa na Bali prvý raz viezla autom s Marcelom. Prepletali sa kľukatými cestičkami do kopca a z kopca a odrazu museli prudko brzdiť, lebo tam na neprehľadnom mieste stálo auto. Vierka, unavená po dlhom lete a naladená na našich, niekedy bezohľadných, šoférov, poznamenala: No to sa práve sme musel postaviť? Marcel bez premýšľania prehodil: Asi sa mu niečo stalo, keď stojí na takom mieste. 

Trocha žartov na náš účet

My sme Bule. Priznajte sa, že aj vy ste si už niekedy uľavili žartovaním na konto niekoho, kto sa mal (podľa vás) nespravodlivo lepšie. Bule je slangový, pôvodne negatívny výraz používaný Indonézanmi na pomenovanie cudzincov s bielou farbou pleti. Človek s bledou kožou je akože vyššia vrstva a predpokladá sa, že má peniaze a tu ich bude rozhadzovať. Oni nevedia, že na našu dovolenku na Bali sme šetrili niektorí aj roky. Sme pre nich bieli ako vápno a niektoré naše zvyky ich pobavia, napr. z tohto textu: "Pri jedení bule používa príbor, smrká do servítky a konzumuje tak potichu že ani raz nemlaskne jazykom. Bule si tiež nikdy negrgne pri stole, jedlo mu možno vôbec nechutí a tvári sa spokojne len zo slušnosti." usudzujem, že na Bali, podobne ako inde v Ázii, je slušné pri stole mliaskať.

Krátky bálijský slovník

Dobré ráno Om Swasti Astu

Dobrý den Rahajeng semeng

Dobrý večer Rahajeng Tengai. / Rahajeng peteng.

Ahoj - Halo

Ano Nah/Tauk

Nie Tusing

Dobre, súhlasím: Nah/tiang setuju

Prosím (o něco) - Tiang ngidih

Ďakujem! Matur suksme

WC/toalety - Wese

dámy/ženy - Luh

páni/muži - Muani

Telefón - telpun

Taxi - Taksi

Reštaurácia/jedáleň/kaviareň - Restoran,/ warung/Kape

Kávu, prosím. - Tiang nginem kopi

pitná voda - Yeh putih

Dobrú chuť. - Durus; rarisang ngajeng

minerálna voda/pivo/víno/káva/čaj - Yeh putih/bir/anggur/kopi/teh

Ňu ama ňunga - húsenica žerie palmový list :) 

Sing ken ken - nič nie je problém; v pohode. Neformálne Bálijské národné heslo. 

Indonézske národné motto, "Bhinneka Tunggal Ika" ("Jednota v rozdielnosti", doslova "Veľa, ale jeden") Toto je indonézština, nie bálijčina. 

Kultúra a história

Bali je indonézsky ostrov nachádzajúci sa na západnom konci súostrovia Malé Sundy, medzi ostrovmi Jáva na západe a Lombok na východe. Patrí medzi jednu z 33 provincií v Indonézii s hlavným mestom Denpasar na juhu ostrova.

Celkovo žije na ostrove 4,225,000 ľudí (Jan 2014), čo je o 700 000 viac ako v roku 2009. 93,2 % obyvateľov sú hinduisti a zvyšní vyznávajú islam. Ostrov je známy pre rozvinuté umenie ako tanec, sochárstvo, maľby, spracovanie kože, kovu a hudba.

Turizmus a s ním súvisiace odvetvia (napr. stavebníctvo) tvori 80% ekonomiky Bali. V marci 2017 spoločnosť TripAdvisor nazvala ostrov za TOP DESTINÁCIU na svete v rámci rebríčka Traveller´s award. 

Bali je súčasťou koralového trojuholníka, oblasti s najvyššou biodiverzitou morských druhov. V tejto oblasti je možné nájsť viac ako 500 druhov koralov. Na porovnanie, je to asi 7 krát viac ako v celom Karibiku. 

Bálijský zavlažovací systém Subak patrí k svetovému kultúrnemu dedičstvu UNESCO. Bol vyvinutý v 9. storočí. a je systémom terás na zavlažovanie ryže, ktorý vytvoril bohatý umelý ekosystém medzi ľuďmi a prírodou. Komponentmi tohto systému sú lesy, ktoré chránia vodu, terasovitú krajinu, ryžové polia spojené systémom kanálov, tunelov a jazier, dedín a chrámov Hospodárenie s vodou riadia autority z vodných chrámov, ktorí praktizujú filozofiu Tri Hity Karana, čo je vzťah medzi ľuďmi, krajinou a bohmi. Tri Hita Karana spája oblasť spiritualitu, ľudský svet a prírodu. Celý systém subak ilustruje tento filozofický princíp. Rituály kladú dôraz na závislosť od životných síl prírodného sveta. Ryža je považovaná za dar boha a systém subak je súčasťou kultúry chrámu.

Viac o kultúre a histórii Bali nájdete tu:

https://en.wikipedia.org/wiki/Bali

Kto bol Ngurah Rai? 

Medzinárodné letisko Ngurah Rai v Bali je pomenované po ňom a nachádza sa aj na bankovke IDR 50,000. Poručík I Gusti Ngurah Rai (30. január 1917 - 20. novembra 1946) je indonézsky národný hrdina, ktorý pri indonézskej vojne za nezávislosť velil indonézskym silám na Bali proti holandským vojskám. Bol zabitý v bitke pri Margarane. Dňa 9. augusta 1975 sa stal prezidentským rozhodnutím národným hrdinom. 

Bali je jeden z ostrovov Indonézie. 

Indonézia, dlhý tvar Indonézska republika, je štát v juhovýchodnej Ázii a Oceánii tvorený 17 508 ostrovmi, z ktorých je asi 6000 obývaných. Ostrovy sa rozkladajú na oboch stranách rovníka. Najväčšími sú Jáva, Sumatra, Kalimantan (indonézska časť Bornea), Nová Guinea (zdieľaná s Papuou-Novou Guineou) a Celebes. Hlavné mesto Jakarta sa nachádza na Jáve a je najväčším mestom Indonézie. Ďalšími veľkými mestami Indonézie sú Surabaya, Bandung, Medan a Semarang.

S viac ako 230 miliónmi obyvateľov ide o štvrtý najľudnatejší štát sveta a takisto o štát s najväčším počtom obyvateľov hlásiacich sa k islamu. S rozlohou 1 919 440 km² je Indonézia šestnástou najväčšou krajinou sveta. Indonézia má veľké prírodné bohatstvo, ale napriek tomu je rozšíreným problémom chudoba. Aj napriek problémom s chudobou je Indonézia 19. najväčšou ekonomikou sveta, najväčšou ekonomikou juhovýchodnej Ázie a tiež členom skupiny dvadsiatich najväčších svetových ekonomík G-20.

Štátnym zriadením krajiny je republika s voleným prezidentom a parlamentom. Hlavným mestom Indonézie je Jakarta. Na pevnine Indonézia hraničí s Papuou-Novou Guineou, Východným Timorom a Malajziou. Na mori susedí so Singapurom, Filipínami, Austráliou, Palau, Thajskom a indickýmúzemím Andamany a Nikobary.

Keďže sa Indonézia nachádza na okrajoch Pacifickej, Eurázijskej a Austrálskej tektonickej dosky, vzniklo na jej území mnoho sopiek, z ktorých je približne 150 aktívnych, a dochádza tu k častým zemetraseniam.[59] Výbuchy sopiek Tambora a Krakatoa v 19. storočí sú známe pre svoju devastujúcu silu.  

Indonézske súostrovie bolo významným obchodným centrom najmenej od 7. storočia. Moslimskí obchodníci priniesli islam a európski kolonialisti spolu v čase zámorských objavov bojovali o ovládnutie obchodu s korením na Molukách. Po troch a pol storočiach holandskej nadvlády získala Indonézia po druhej svetovej vojne nezávislosť.  

Obyvateľstvo súostrovia patrí k mnohým etnickým, jazykovým a náboženským skupinám. Indonézske národné motto, "Bhinneka Tunggal Ika" ("Jednota v rozdielnosti", doslova "Veľa, ale jeden") vyjadruje rozdielnosť, ktorá je pre krajinu typická. Napriek veľkému počtu obyvateľov a vysokej hustote osídlenia sa v krajine nachádzajú obrovské oblasti divokej prírody s druhou najväčšou biodiverzitou na svete. Britský prírodovedec Alfred Wallace popísal deliacu líniu medzi územím ázijských a austrálskych druhov v Indonézii.[70] Táto línia, označovaná niekedy ako Wallaceova, sa tiahne severojužne pozdĺž okraja Sundského šelfu, medzi Kalimantanom a Celebesom, pozdĺž Lombockého prielivu medzi Lombokom a Bali. Fauna a flóra smerom na západ od línie má viac ázijský a smerom na východ viac austrálsky charakter.

 Fosílne pozostatky Homo erectus, niekedy nazývaného človek Jávsky, naznačujú, že Indonézske súostrovie bolo osídlené pred dvoma až pol miliónom rokov.[6]

Austronézania, ktorí v súčasnosti tvoria väčšinu populácie, migrovali do juhovýchodnej Ázie z Taiwanu. Do Indonézie dorazili okolo roku 2000 pred Kr. a s rozširovaním po súostroví začali vytláčať domorodé melanézske obyvateľstvo do oblastí na východe.[7] Vďaka ideálnym podmienkam pre poľnohospodárstvo a zvládnutí pestovanie ryže okolo roku 800 pred Kr.[8] sa mohli rozvíjať dediny a mestá, ktoré nakoniec dali základ prvým kráľovstvám existujúcim asi od roku 100 pred Kr. Prví Európania pristáli v Indonézii v roku 1512, keď sa portugalskí obchodníci, ktorých viedol Francisco Serrai, pokúsili ovládnuť zdroje muškátového orieška, klinčekov a kubéby na Molukách.

Indonézia udržiava diplomatické styky so Slovenskom a má v Bratislave veľvyslanectvo. Slovensko prevádzkuje veľvyslanectvo v Jakarte.

Irena Ritomská

Najnovšie články na našom blogu

Prečítajte si, čo je nové
 

Nie sme cestovná kancelária a už vôbec nie organizátor maximálne pohodlných "all inclusive" výletov. Na AHA víkendy a AHA dovolenky vyberáme pekné miesta a snažíme sa vytvoriť príjemné prostredie a sprievodný program, celé to však robíme preto, aby sme mali kam vziať ľudí, ktorí sa neboja objavovať nové okolo seba aj v sebe, ktorí chcú liečiť svoje...