Vierka, čo sa ti nepáčilo na Bali?

Hm, tuho rozmýšľam a myslím, že nebolo vôbec nič, čo by sa mi nepáčilo. Ja sa vždy snažím vytvoriť si také správne cestovateľské nastavenie: otvorenú myseľ, bez očakávaní. Iba tak sa mi môže páčiť tam, kde je takmer všetko odlišné od toho, čo poznám z domova. Ale veď preto človek cestuje - objavovať krásy vzdialených krajov, ľudí, ich spôsob života. Takže odlišnosť, aj keď niekedy nepohodlná, je pre mňa v poriadku.

Môžeme sa na niečo (nepríjemné) pripraviť?

Začnem tým príjemným. Bali ma uchvátilo svojou rozmanitosťou. Na dovolenku každý cestujeme pre niečo, chceme sa napríklad kúpať v mori, či užiť si teplo, keď je u nás zima, kvôli gastronómii, pamiatkam, zmene. Bali, ten malý kúsok zeme, akoby ponúkal zo všetkého niečo. Sú tam pláže, more, týčiace sa sopky nad ním, krásne zelené ryžové políčka, príjemní, ochotní ľudia, vynikajúce jedlo. Urodí sa tam veľa ovocia, sú tam chrámy a história, sú tam miesta takmer nedotknuté turizmom, a naopak miesta, kde to nepreženiem, keď poviem, že je tam hlava na hlave. Je to blízko rovníka a to znamená, že je tam teplo po celý rok. Keď u nás začíname mať dosť zimného počasia, odskočiť si na chvíľu do tepla je veľmi príjemná zmena.

A či je tam niečo nepríjemné? Je možné, že nie všetko, čo je príjemné mne, bude aj Vám. Spomínam si, ako som na prvej exotickej dovolenke zostala v panike, keď som uvidela liezť po stene malé zelené jašteričky. Sú to gekoni, ja už som sa s nimi skamarátila, lebo sú všade, kde je teplá klíma. Niekto sa s nimi zmieri hneď a niekomu to trošku trvá. Ale vyslovene kamarátiť sa s nimi nemusíte, stačí akceptovať ich prítomnosť, nepôjdu vám do postele. Dobré je, že na Bali som sa nestretla so žiadnym nebezpečným hmyzom ani plazmi, a ani sprievodcovia nič také neuvádzajú. 

Ubytovanie je na Bali často v spojení s okolitou prírodou, najmä kvôli prúdeniu vzduchu. Napríklad kúpeľňa a toaleta sú postavené tak, akoby ste boli tak trochu priamo vonku. Je to štýl lepších ubytovaní.

Niekomu sa nemusí páčiť jednoduchosť života bežných Bálijcov - v našom ponímaní to môže byť chápané ako chudoba a neporiadok. Každá kultúra má svoj spôsob života. Je zrejmé, že to, čo je dôležité pre nás, nemusí byť dôležité pre iných, aj za týmto poznaním cestujem do ďalekých krajov. Za odmenu spoznáme niečo z ich prístupu k životu, čo nás môže inšpirovať a čo môžeme prevziať do svojho života, ak budeme chcieť. 

Na juhozápade tohto ostrova sú už mondénne, takmer európske mestá. Naše cesty tadiaľ vedú iba okrajovo (napríklad priletíme do Denpasaru, hlavného mesta ostrova, a navštívime Sanur, väčšie mesto, kvôli nákupom). Pokúsime sa však vychutnať čo najviac z pôvodného Bali.

Premýšľam, čo by ešte mohlo byť nepríjemné. Nám neprišli kufre - dorazili dva dni po nás. No kúpila som si tam šaty a šľapky a nič mi nechýbalo, nebola to dráma. My sa budeme voziť klimatizovanými autami, ale každá cesta trvá oveľa dlhšie ako u nás - naozaj sa tam chodí pomaly, lebo cesty v hornatom teréne sú úzke a kľukaté. Ktovie, či pri svojich presunoch vždy stihneme obed či večeru. Hneď po prílete vás asi "ovalí" teplo a dusno, ale dosť ľahko si človek zvykne. Asi preto, že mierne pofukuje a často je pod mrakom. Ešte mi zišlo na um, že bankomaty dávajú málo peňazí, často iba 100 €, takže si budeme vyberať na viac krát. Celkovo nepočítajme, že to, čo považujeme u nás za samozrejmosti civilizácie, by bolo samozrejmé aj tam. 

Nájdu sa na nete aj články, že Bali je už komerčné a dokonca, že sa tam kradne, ale s tým som sa nestretla, navyše my nepôjdeme po tých najrušnejších trasách. Ukradnúť vám môžu klobúk - opice v opičom parku v Ubude.

Napriek tomu, že sa pripravíte na to, čo som ja zo začiatku považovala za nepríjemné, môžu sa vyskytnúť veci, na ktoré jednoducho pripravení nebudeme. O tom je život. Všetci vieme, že náš spoločný zájazd bude nie iba o Bali, ale aj - a predovšetkým - o nás. Bude pre nás príležitosťou spoznávať sa a rozvíjať sa. 

Aké vlastnosti pestuje v človeku cestovanie?

Ja sa na svojich cestách musím ešte viac ako inokedy spoliehať na svoju toleranciu, intuíciu, schopnosť rozhodovať sa, prijímať veci ako sú, byť zvedavá, objavovať, byť vedome prítomná a využiť všetko, čo mi moja cesta ponúka. Oveľa dôslednejšie sledujem svoje myšlienky, pocity - fyzické i emocionálne a snažím sa vždy odhadnúť svoje sily. Jednoducho, nezvyčajné podmienky ma nútia byť viac v kontakte so sebou a pracovať na sebe a posilňovať si cestovateľký prístup. Lebo šťastný cestovateľ je taký, ktorý to berie takto: Nevyšlo mi niečo podľa plánu? Potom som zvedavý na to, čo príde namiesto toho. Určite sa udeje niečo zaujímavé - či už vo mne, alebo okolo mňa!

Tento postoj sa nám hodí aj do každodenného života. Ľahšie sa svetom kráča človeku, ktorý v sebe kultivuje schopnosť byť prítomný pri tom, čo sa deje v ňom aj okolo neho a prijímať to s otvorenou mysľou a srdcom, aj keď sa práve nedeje to, čo očakával. Ako hovorí Eduard Tomáš: "Radost zůstane i nadále radostí a smutek smutkem, ale vše bude čiré a prosté."

Na naše dovolenky chodia ľudia viac tolerantní a otvorení, ako je vzorka bežného človeka. Ale aj tak nás môže nejaká situácia zastihnúť na práve tom najcitlivejšom mieste. Mali sme pani, ktorá sa veľmi bála o svoje peniaze - jej a práve jej zle vydali v reštaurácii a v pralese omylom zaplatila nesprávnou bankovkou vyššie vstupné. Mali sme dámu, ktorá nebola spokojná so žiadnym jedlom a ako na potvoru jej priniesli hádam všetky nepodarky na našej ceste (objektívne vzaté). Tá, ktorá mala rada poriadok, bývala s tou najmenej poriadnou. Skoro každý z nás mal zopár krát pri nejakej príležitosti pocit, že "toto je už priveľa". 

Toto bude na našom pobyte príležitosť pre tréning prítomnosti pri sebe samom, ktorá, hoci sa to možno na prvý pohľad nezdá, je nesmierne liečivá. Dovolíme si ešte lepšie vnímať a prijímať svoje pocity aj vonkajšie okolnosti. Budeme aj meditovať, cvičiť, spoznávať sami seba a liečiť sa a budeme sa v tom navzájom podporovať. Takže ak sa nám aj vyskytne niečo nečakané, môžeme to vziať ako cvičenie - ako príležitosť vyskúšať si naše nové postoje v praxi.

Bola si v Thajsku, na Bali, na Seychelloch, na Maledivoch ... poraď nám, ako získať cestovateľské nastavenie, ktoré ti pomáha zvládnuť aj to, čo je cudzie a nepohodlné.

Často cestujem v malej skupinke priateľov, bez cestovnej kancelárie, na vlastnú päsť. Vtedy je dôležité preštudovať si o danej krajine čo najviac. Oplatí sa tiež predvídať a dopredu sa zariadiť. To aj teraz stále dookola robíme - premýšľame, čo ešte môžeme vylepšiť a pripraviť. Teraz napríklad pracujeme na doprave medzi jednotlivými destináciami, hoci keď sme išli vo štvorici, nechali sme objednanie dopravy na daný deň. 

No najdôležitejšie je pribaliť si správny cestovateľský postoj - zvedavosť, toleranciu a flexibilitu. Lebo veľa vecí nebude tak, ako to máte doma, ani tak, ako očakávate. Preto tam ale ideme. A skvelá rada: treba byť so sebou i okolím trpezlivý v prvý deň-dva. 

Na prvé hodiny a dni "nalaďovania sa" na nové prostredie mám osvedčený trik. Objavila som ho vtedy, keď som postrehla, že v prvý deň v novom prostredí obvykle hneď všetko hodnotím a vždy sa našlo niečo, čo sa mi nepáčilo. Moja nevôľa môže vychádzať z únavy z dlhej cesty, zo zmeny prostredia, z posunu času, hoci si toho ani nemusím byť vedomá. Ale po dvoch - troch dňoch na novom mieste začalo prevažovať to pozitívne. Preto vždy svoje hodnotenie nechávam až na ďalšie dni a

mám pravidlo: PRVÉ DVA DNI NEHODNOTÍM.

Prečo si ľudia z celého sveta vyberajú najradšej Bali, hoci Indonézia ponúka viaceré, aj väčšie ostrovy?

Túto otázku som si kládla aj ja. Susedná Jáva je trinásty najväčší ostrov na svete, zatiaľ, čo Bali je určite veľkosťou niekde na chvoste. Príroda, počasie, more, rastlinstvo, to všetko je tam veľmi podobné. Prečo potom takmer všetci chcú na Bali? Marcel, môj bálijský kamarát, náš hostiteľ na našej prvej zastávke - v Amede tvrdí, že to je kvôli obyvateľom. Bali je hinduistická krajina a Hindu veria, že keď urobia niečo zlé, vráti sa im to v nasledujúcom živote a preto sa snažia k ľuďom aj k zvieratám správať čo najláskavejšie. Marcel poukazuje na to, že na Jáve sú väčšinou muslimovia, ktorí takýto záväzok voči životu nemajú.

Hm, možno aj na tom čosi pravdy je, pre mňa má však Bali zvláštnu energiu miesta - genius loci. Marcel hovorí rozumové vysvetlenie, ale to hlavné sa možno ani nedá postrehnúť a pomenovať, dá sa to iba zažiť.

Prečo tam nie je až také atraktívne more na kúpanie?

Spomínala som, že Bali je výnimočné kvôli rôznorodosti. Preto, ak chcete ísť na najkrajšie pláže na svete, choďte na Seychely, naozaj tam sú. Ale nie je tam to ostatné, čím mi Bali učarovalo.

Aj na Bali sa nájdu krásne pláže, je ich však pomenej. Na juhu Bali sú príliš veľké vlny na kúpanie, je to raj surfistov. Na severnej strane, napr. v Amede je na väčšine pláží čierny sopečný piesok, nie je to také atraktívne ako krásne biele pláže, ktoré menia farbu mora na nádhernú tyrkysovú.

Nás čaká v Amede ojedinelá krásna žltá pláž, sú tam však koraly. Preto bude dobré, ak si zoberieme so sebou topánky do vody (o tom, čo si vziať, je osobitný článok).

Keď som išla na Bali po prvý krát, o Sanure som si prečítala v bedekeroch, že sú tam pekné pláže a more na kúpanie. Aké bolo moje prekvapenie, keď sme prišli k moru v Sanure a more nikde. Bol práve odliv a namiesto mora sme videli iba bahno, ktoré sa tiahlo snáď niekoľko kilometrov do mora. Nebolo sa kde okúpať, čo nám na nálade v horúčave nepridalo. More sa vrátilo späť každý deň až o tretej popoludní. Pláže sú tam však naozaj krásne, tiahne sa tam popri mori niekoľko kilometrov dlhý chodník, po ktorom sa dá prechádzať či behať a dáva mestu akúsi kúpeľnú atmosféru. Mimoriadne krásne je na pláži pred východom či pri západe slnka. 

V inom ročnom období, a zrejme aj v inej fáze mesiaca, bol odliv nepatrný, a aj v inej čast ostrova (napr. na severe, v Amede) nie je výrazný. Žiaľ tejto zákonitosti presne nerozumiem. Uvidíme, čo nás v Sanure čaká najbližšie. 

No a tu je zrejme aj odpoveď, čo bolo na Bali nepríjemné, resp., čo ma zaskočilo. Po tejto skúsenosti som pre nás vyberala ubytovanie s bazénom. 

Aké nás čaká počasie?

Bali je takmer na rovníku, takže tam bude teplo. Vezmite si ľahké a vzdušné oblečenie. Bude aj pršať, ideme na prelome obodbia sucha a monzúnov. Nie je to však na prekážku, taký tropický dážď je príjemná zmena. Keď sme tam boli minule, zastihla nás v horách búrka - v džungli, pri výlete na vodopád a niektorým výletníkom bola dokonca zima. Ale ten vodopád stojí za trochu nepohodlia a môžeme sa pripraviť, vezmite si dobrý pršiplášť. (Zdá sa, že v Ikea majú celkom dobré). Marcel síce nosí dáždniky, ale vtedy tak pršalo, že premokli aj dáždniky. Občas na Bali aj fúka vietor, ale je to príjemný vánok, nie studený severák, na aký sme zvyknutí z domu. Celkovo, dážď a zamračené sú na Bali vítaná zmena.

Aké kritériá si použila pri výbere ubytovania?

Najprv som vybrala itinerár, potom som začala hľadať príjemné bývanie. Prečítala som desiatky recenzií, prezrela stovky fotografií. Každé bývanie, ktoré sa mi páčilo, som overila na serveroch o cestovaní: brala som, iba ak 50 a viac ľudí z celého sveta (nielen zo Slovenska) z desiatich možných bodov dali v priemere 9 a viac. To znamená, že čistota, dostupnosť, prostredie a pohodlie by mali byť v poriadku. Vyberala som s veľkým predstihom, tak sme získali také, ktoré sú v čele rebríčkov. Ďalšou zásadou bolo vyhnúť sa veľkým hotelom - hľadala som skôr malé pekné rezorty, kde budeme mať súkromie. Tiež som vyhľadávala rezorty s bazénom. Počas môjho minulého pobytu nám v niektorý deň bolo tak teplo, že sme z bazéna prakticky nevychádzali, zvlášť ak bol z neho príjemný výhľad. 

Keď sme uvažovali, že AHA víkendy a dovolenky obohatíme o cyklus terapeuticko-sebapoznávacích pobytov v exotickejších destináciách, jednoznačne si navrhla ako prvé Bali. Prečo?

Navštívila som viaceré vzdialené krajiny. Niekde bolo krásne kúpanie a koraly v mori, ale to bolo všetko. Inde sme zažili úchvatnú prírodu, ale horší prístup ľudí. Niekde zasa bolo všetko šokujúco drahé. No na Bali je (zatiaľ) všetko pozitívne pokope, ako som už spomínala: príroda, kúpanie, pôvodná kultúra, pamiatky, skvelá strava, stále ešte výborné ceny a nadovšetko vľúdni a ústretoví ľudia.

Zažijeme tu pokoj a rozľahlý priestor, objavíme džungľu, opičí park, starobylé chrámy, vodopád, ryžové polia, pulzujúce mesto - mekku umelcov a priaznivcov zdravého života z celého sveta. A samozrejme, pripravili sme aj malé prekvapenia. No takto vymenované atrakcie sú jednotlivosti. Esprit, ducha tohto kúzelného ostrova zažijeme v celistvosti všetkých vnemov. A verím, že tu stretneme samých seba. Tu aj cvičenie a meditácia prebieha ľahšie. Tu bude oveľa jednoduchšie oslobodiť sa od myšlienkových stereotypov, ktoré na nás doliehajú v našom bežnom prostredí. Tu nám príde samozrejmé žiť v prítomnom okamihu a to dovolí našej duši slobodnejšie dýchať a aj liečiť staré zranenia. Bali považujem za hojivé na telo aj na dušu.

Srdečne vás pozdravujú a tešia sa na vás Irenka (otázky) a Vierka (odpovede), vaše lektorky.