Vierka, čo sa ti nepáčilo na Bali?
Hm, tuho rozmýšľam a myslím, že nebolo vôbec nič, čo by sa mi nepáčilo. Ja sa vždy snažím vytvoriť si také správne cestovateľské nastavenie: otvorenú myseľ, bez očakávaní. Iba tak sa mi môže páčiť tam, kde je takmer všetko odlišné od toho, čo poznám z domova. Ale veď preto človek cestuje - objavovať krásy vzdialených krajov, ľudí, ich spôsob života. Takže odlišnosť, aj keď niekedy nepohodlná, je pre mňa v poriadku.
Môžeme sa na niečo (nepríjemné) pripraviť?
Začnem tým príjemným. Bali ma uchvátilo svojou rozmanitosťou. Na dovolenku každý cestujeme pre niečo, chceme sa napríklad kúpať v mori, či užiť si teplo, keď je u nás zima, kvôli gastronómii, pamiatkam, zmene. Bali, ten malý kúsok zeme, akoby ponúkal zo všetkého niečo. Sú tam pláže, more, týčiace sa sopky nad ním, krásne zelené ryžové políčka, príjemní, ochotní ľudia, vynikajúce jedlo. Urodí sa tam veľa ovocia, sú tam chrámy a história, sú tam miesta takmer nedotknuté turizmom, a naopak miesta, kde to nepreženiem, keď poviem, že je tam hlava na hlave. Je to blízko rovníka a to znamená, že je tam teplo po celý rok. Keď u nás začíname mať dosť zimného počasia, odskočiť si na chvíľu do tepla je veľmi príjemná zmena.
A či je tam niečo nepríjemné? Je možné, že nie všetko, čo je príjemné mne, bude aj Vám. Spomínam si, ako som na prvej exotickej dovolenke zostala v panike, keď som uvidela liezť po stene malé zelené jašteričky. Sú to gekoni, ja už som sa s nimi skamarátila, lebo sú všade, kde je teplá klíma. Niekto sa s nimi zmieri hneď a niekomu to trošku trvá. Ale vyslovene kamarátiť sa s nimi nemusíte, stačí akceptovať ich prítomnosť, nepôjdu vám do postele. Dobré je, že na Bali som sa nestretla so žiadnym nebezpečným hmyzom ani plazmi, a ani sprievodcovia nič také neuvádzajú.
Ubytovanie je na Bali často v spojení s okolitou prírodou, najmä kvôli prúdeniu vzduchu. Napríklad kúpeľňa a toaleta sú postavené tak, akoby ste boli tak trochu priamo vonku. Je to štýl lepších ubytovaní.
Niekomu sa nemusí páčiť jednoduchosť života bežných Bálijcov - v našom ponímaní to môže byť chápané ako chudoba a neporiadok. Každá kultúra má svoj spôsob života. Je zrejmé, že to, čo je dôležité pre nás, nemusí byť dôležité pre iných, aj za týmto poznaním cestujem do ďalekých krajov. Za odmenu spoznáme niečo z ich prístupu k životu, čo nás môže inšpirovať a čo môžeme prevziať do svojho života, ak budeme chcieť.
Na juhozápade tohto ostrova sú už mondénne, takmer európske mestá. Naše cesty tadiaľ vedú iba okrajovo (napríklad priletíme do Denpasaru, hlavného mesta ostrova, a navštívime Sanur, väčšie mesto, kvôli nákupom). Pokúsime sa však vychutnať čo najviac z pôvodného Bali.
Premýšľam, čo by ešte mohlo byť nepríjemné. Nám neprišli kufre - dorazili dva dni po nás. No kúpila som si tam šaty a šľapky a nič mi nechýbalo, nebola to dráma. My sa budeme voziť klimatizovanými autami, ale každá cesta trvá oveľa dlhšie ako u nás - naozaj sa tam chodí pomaly, lebo cesty v hornatom teréne sú úzke a kľukaté. Ktovie, či pri svojich presunoch vždy stihneme obed či večeru. Hneď po prílete vás asi "ovalí" teplo a dusno, ale dosť ľahko si človek zvykne. Asi preto, že mierne pofukuje a často je pod mrakom. Ešte mi zišlo na um, že bankomaty dávajú málo peňazí, často iba 100 €, takže si budeme vyberať na viac krát. Celkovo nepočítajme, že to, čo považujeme u nás za samozrejmosti civilizácie, by bolo samozrejmé aj tam.
Nájdu sa na nete aj články, že Bali je už komerčné a dokonca, že sa tam kradne, ale s tým som sa nestretla, navyše my nepôjdeme po tých najrušnejších trasách. Ukradnúť vám môžu klobúk - opice v opičom parku v Ubude.
Napriek tomu, že sa pripravíte na to, čo som ja zo začiatku považovala za nepríjemné, môžu sa vyskytnúť veci, na ktoré jednoducho pripravení nebudeme. O tom je život. Všetci vieme, že náš spoločný zájazd bude nie iba o Bali, ale aj - a predovšetkým - o nás. Bude pre nás príležitosťou spoznávať sa a rozvíjať sa.
Aké vlastnosti pestuje v človeku cestovanie?
Ja sa na svojich cestách musím ešte viac ako inokedy spoliehať na svoju toleranciu, intuíciu, schopnosť rozhodovať sa, prijímať veci ako sú, byť zvedavá, objavovať, byť vedome prítomná a využiť všetko, čo mi moja cesta ponúka. Oveľa dôslednejšie sledujem svoje myšlienky, pocity - fyzické i emocionálne a snažím sa vždy odhadnúť svoje sily. Jednoducho, nezvyčajné podmienky ma nútia byť viac v kontakte so sebou a pracovať na sebe a posilňovať si cestovateľký prístup. Lebo šťastný cestovateľ je taký, ktorý to berie takto: Nevyšlo mi niečo podľa plánu? Potom som zvedavý na to, čo príde namiesto toho. Určite sa udeje niečo zaujímavé - či už vo mne, alebo okolo mňa!
Tento postoj sa nám hodí aj do každodenného života. Ľahšie sa svetom kráča človeku, ktorý v sebe kultivuje schopnosť byť prítomný pri tom, čo sa deje v ňom aj okolo neho a prijímať to s otvorenou mysľou a srdcom, aj keď sa práve nedeje to, čo očakával. Ako hovorí Eduard Tomáš: "Radost zůstane i nadále radostí a smutek smutkem, ale vše bude čiré a prosté."
Na naše dovolenky chodia ľudia viac tolerantní a otvorení, ako je vzorka bežného človeka. Ale aj tak nás môže nejaká situácia zastihnúť na práve tom najcitlivejšom mieste. Mali sme pani, ktorá sa veľmi bála o svoje peniaze - jej a práve jej zle vydali v reštaurácii a v pralese omylom zaplatila nesprávnou bankovkou vyššie vstupné. Mali sme dámu, ktorá nebola spokojná so žiadnym jedlom a ako na potvoru jej priniesli hádam všetky nepodarky na našej ceste (objektívne vzaté). Tá, ktorá mala rada poriadok, bývala s tou najmenej poriadnou. Skoro každý z nás mal zopár krát pri nejakej príležitosti pocit, že "toto je už priveľa".
Toto bude na našom pobyte príležitosť pre tréning prítomnosti pri sebe samom, ktorá, hoci sa to možno na prvý pohľad nezdá, je nesmierne liečivá. Dovolíme si ešte lepšie vnímať a prijímať svoje pocity aj vonkajšie okolnosti. Budeme aj meditovať, cvičiť, spoznávať sami seba a liečiť sa a budeme sa v tom navzájom podporovať. Takže ak sa nám aj vyskytne niečo nečakané, môžeme to vziať ako cvičenie - ako príležitosť vyskúšať si naše nové postoje v praxi.