Gastronomické lákadlá

Dovoľte zopár informácií o jednej z veľmi lákavých stránok Bali - o jedle. 

V každom ubytovaní máme zabezpečené raňajky a sú v cene nášho pobytu. Kupovať si budeme obedy a večere, prípadne sladkosti a ovocné šťavy. 

Raňajky: Často je raňajkový lístok zostavený tak, že má dve-tri časti a vy si z každej máte nárok vybrať jednu vec (napr. typ ovocnej šťavy, kávu alebo čaj a hlavný chod - palacinku, ovocie, či sendvič s vajíčkom. 

Niektoré rezorty, kde budeme bývať, majú k dispozícii reštauráciu, alebo pre skupiny ponúkajú obedy a večere formou menu, "švédskych stolov". Môžeme si vyraziť aj na prieskum do okolia. 

Nájdeme veľmi parádne a naozaj prekrásne reštaurácie, utopené v tropickej zeleni, s potôčikom pretekajcim medzi stolmi, s takou veľkou a umelecky stvárnenou toaletou, že pripomína menší byt, s množstvo omamne voňajúcich kvetov a umeleckých artefaktov. Nájdeme aj skromné warungy, plechové búdy s jednou stenou otvorenou, zvonku ktorých stojí na vratkých nohách prastarý sporák, nad ním obyčajná polica na taniere a vo dverách človek s veľkou kovovou panvicou, ktorý hrdo hlási: I am a fisherman. Everything is fresh! (som rybár, všetko je tu čerstvé). A my si u neho dáme tú jeho čerstvo vylovenú rybu, sediac na záhradnej stoličke s predminulého storočia, a bude to výborné. Ešte sa nás možno opýtajú, čo chceme piť, a my povieme trebárs colu a oni sadnú na moped a odfrčia do najbližšieho obchodu a donesú to chladené. A keď si o pol hodinu objednáme ešte pivo, zase skočia na ten moped. 

Ich národné jedlo je nasi goreng a mie goreng. Nasi Goreng je ryža smažená s kúskami rôznych druhov mäsa a zeleniny (alebo rybami, plodmi mora, či vo vegetariánskej verzii bez mäsa iba so zeleninou). Mie goreng je to isté, iba ryža je nahradená smaženými cestovinami. Ak začnete študovať zeleninu, obsiahnutú v tomto jedle, nájdete aj také suroviny, ktoré u nás doma nepoznáme. S týmto jedlom sa stretneme všade na Bali, je v rôznych cenách, podľa toho, či si ho dáte v reštaurácii, alebo vonku na ulici v stánku, ktorému sa hovorí warung, a zakaždým má trochu inú podobu. Môžete na Bali jesť dva týždne Nasi Goreng a vždy to bude iné. 

Varungy využívajú na stravovanie aj miestni a sú bezpečné aj pre nás cudzincov, jedlá sú tam rovnako vynikajúce ako v drahých reštauráciách, iba kultúra stravovania pokrivkáva - jete vonku, sedíte na divných stoličkách, dokonca sa nám raz stalo, že sme mali namiesto servítky toaletný papier. Napriek tomu, bolo by škoda neochutnať aj takýto druh stravovania. 

Je možné, že v tom teple nebudeme niektoré dni takí hladní a dáme si na obed len šťavu alebo malý snack a normálne sa najeme až večer. 

Na Bali sú vynikajúce ryby, veď čoby nie, sú čerstvo vylovené z mora a pripravené väčšinou úžasne. Sú samozrejme o niečo drahšie, ale stále sa to nedá porovnať s našimi cenami. Čo je na Bali drahé, je alkohol. Miestne pivo Bintang stojí okolo 3 € a fľaša vína viac ako 10 €. Na dovezenie alkoholu je limit, o tom ešte bude reč. My si dáme radšej vynikajúce ovocné šťavy, z ovocia, o ktorom sme možno nikdy v živote nepočuli.

Prikladám zopár fotografií jedla, ktoré sme ochutnali my.

Vyhláseným gastronomickým centrom je Ubud. Toto mesto je centrom dvoch fenoménov - umenia (žijú tu nastálo alebo časť roka mnohí umelci z celého sveta) a wellnesu. Vegetariánske, vegánske a bio reštaurácie, ako aj masážne a welness centrá sú tam všade. 

Ako všade, aj tu sa nám raz-dva razy stalo, že jedlo bolo vysušené (napr. tuniak), alebo polievka taká štipľavá, že sme si jazyk namočili do limonády, aby tak nebolel (hoci čašník pri objednávaní povedal "not so spicy, just a little bit" (nie je to až také štipľavé, len trochu). Ak sa to stane, bude len na nás, či sa zasmejeme, pokrčíme plecom alebo nám to pokazí pol dňa. 

Určite by sme nemali premeškať ich sladkosti a ovocné šťavy. Priam šokujúcim zážitkom je mangové a avokádové smoothie, pretože toto ovocie, keď je prirodzene dozreté, má úplne inú chuť. Keď narazíte na zákusok či zmrzlinu, ktorá je úplne krikľavo červená, nedajte sa odradiť. Farba pochádza z dračieho ovocia, ktoré farbí tak silno, ako naša cvikla. Samotné dračie ovocie však nemá nijakú výraznú chuť. Zaujímavejšie su mangostany a lichi (ježkovia). 

Proti hladu a na cestu je praktické aj tzv Hadie ovocie. Vyzerá ako gaštan, má sladkokyslú chuť a dá sa nosiť so sebou, nerozpučí sa. 

Balijská káva nie je ktoviečo, ak ste fajnšmekri, zoberte si svoju obľúbenú radšej z domu, vodu vám zohrejú hocikde a kávu si urobíte sami. Tu mi napadá, že možno navštívime plantáž, kde sa dorába okrem korenia a rôznych čajov aj cibetková káva Kopi Luwak. Bali je známe ideálnymi podmienkami na pestovanie tohto vzácneho a drahého druhu kávy. Žije tu živočích zvaný Paradoxurus, prezývaný Luwak. Luwakovia žijú v korunách stromov a jedným z ich obľúbených jedál sú červené zrnká kávy, ktoré v ich tráviacom systéme fermentujú a následne sa dostanú von prirodzenou cestou (kakaním). Tieto Luwakom spracované kávové zrná sa následne zberajú zo zeme v pralesoch, sú pražené a očistené ako každá klasická káva. Vďaka fermentácii v tráviacom trakte zvieraťa má káva veľmi výraznú chuť a vôňu s príchuťou čokolády či karamelu. Túto netradičnú pochúťku určite ochutnáme, prípadne si aj kúpime a zoberieme domov, ako atraktívny suvenír (je ale dosť drahá).

Čo si vziať so sebou? Nejaké keksíky alebo musli tyčinky v malom množstve, ktoré vám môžu prospieť na výletoch alebo pri presunoch. Také veci tam v obchode nemajú. Čokoládu si z domu neberte, tá sa roztopí.  Iné poistné potraviny, napr. konzervy, ani nápad. Jeden obložený chlieb na cestu, ktorý zjete pri prestupe v Dubaji (je tam draho). 

Na Bali je drahý alkohol, majú naň vysokú daň, ako formu miernej prohibície. Pri vstupe na Bali môžete mať 200 cigariet alebo 50 cigár alebo 100g tabaku. Osoby staršie ako 21 rokov môžu doviezť 1l alkoholu na osobu. Ak by ste si brali alkohol a objednali ste si Vierkine tinkúry, počítajte s tým, že vám ich pridáme v Budapešti do kufra (jedna fľaštička tinktúry má 50 ml.

Vierka Belovičová a Irenka Ritomská